Tak to už býva.... keď sa mi zdá že už nič ma nemôže prekvapiť a snáď ani horšie nemôže byť,pride zase nejaká katastrofa... Zoberme si ako príklad dnešok: kolegyna sa so mnou nerozprava, všetci sú netrpezliví, zmätení a poriadne nevedia čo chcú.... ja naozaj milujem svoju prácu ale občas chytám z nej hysáky. A tak si myslím byť opatrovatelkou starých ľudí asi nie je pre každeho. A hádam ani pre mňa nie?!
Ale nemôžem povedať že je vždy len zle.Sú aj dobré chvíle a dosť úsmevné keď nevieš či sa máš smiať alebo plakať. Dnes sa jedna stará pani rozprávala s domácou mačkou Suzie,a to takým spôsobom,že mačka urobila mňau a pani tiež mňau viackrát za sebou až sa dalšia začala obzerať čo za mačacie zhromaždenie tam máme.
No čo.Nemôže byť stále len dobre. Aj keď občas by som ocenila taký bezproblémový deň.... A mohol by sa začať už len takou nádhernou vecou: že by sa mi chcelo vstať a veriť že to bude super deň....
Komentáre
deň